Keď sa povie kyselina, predstavíme si niečo nebezpečné. Ale je to omyl. Napríklad taká kyselina hyalurónová nič nerozkladá a neničí. Naopak, spája a spevňuje. Je bežnou súčasťou ľudského organizmu a problém nastáva, keď jej ubudne.
Za to, že kyselinu hyalurónovú poznáme, vďačíme biochemikovi Karlovi Meyerovi a jeho asistentovi Johnovi W. Palmerovi, ktorí ju objavili v roku 1934. O osem rokov neskôr si ju dal patentovať maďarský vedec Dr. Endre A. Balazs ako náhradu vaječného bielka v pekárenských výrobkoch. Jej história je skutočne zaujímavá a budeme sa jej venovať nižšie. Teraz však preskočme do súčasnosti, lebo dnes už o tejto látke vieme naozaj veľa.
„Kyselina hyalurónová je telu vlastná látka. Je prirodzenou súčasťou najmä bunkových stien, ale aj iných častí ľudského tela. Nachádza sa v koži, slizniciach, chrupavke, sklovci oka, pupočnej šnúre či synoviálnej tekutine. Významné množstvo kyseliny hyalurónovej obsahujú aj pľúca, obličky, svaly a mozog,“ vymenúva jej výskyt v našom tele MUDr. Ivana Húšťová, rehabilitačná lekárka z púchovského centra a zároveň majiteľka kliniky estetickej medicíny v Martine. „V súčasnosti sa kyselina hyalurónová často využíva v estetickej medicíne. Veľmi dôležitú úlohu má pri hojení rán a novotvorbe buniek, teda je významná pre správne a bezbolestné fungovanie organizmu.“
Pleť aj pohyb
Dôvod, prečo sme k tejto téme hľadali odborníka, ktorý sa rozumie pohybovému ústrojenstvu a zároveň koži, je jednoduchý – kyselina hyalurónová (HA) výrazne ovplyvňuje nielen pleť, ale aj kĺby a pohybový aparát ako taký. „Približne 55 % z celkového množstva kyseliny hyalurónovej v organizme sa nachádza v pokožke. V kombinácii s kolagénom podporuje jej hydratáciu, pevnosť a pružnosť, preto sa veľmi často využíva v kozmetickom priemysle a estetickej medicíne ako omladzujúci prostriedok. Na tieto účely sa však používajú chemicky upravené a stabilizované molekuly kyseliny hyalurónovej, nie telu vlastné,“ pokračuje v ozrejmovaní tajov dôležitej kyseliny MUDr. I. Húšťová. „Treba však zdôrazniť, že táto kyselina je jednou z hlavných zložiek synoviálnej tekutiny, tzv. kĺbového mazu, ktorý zabezpečuje hladký pohyb kĺbov a zabraňuje ich vzájomnému treniu. Vďaka svojim antioxidačným vlastnostiam odstraňuje odpadové produkty z kĺbového puzdra a je zdrojom živín pre bunky chrupavky. S narastajúcim vekom vlastná produkcia kyseliny hyalurónovej v tele klesá, čím dochádza k vysychaniu chrupavky – k artrózam. Takže pre správny a bezbolestný pohyb kĺbov je kyselina hyalurónová absolútne nevyhnutná!“
Dôležitá ako voda
Kyselina hyalurónová vzniká pomocou enzýmov vo vnútri našich buniek a cez bunkovú membránu postupne preniká do medzibunkového priestoru. Vďaka svojej molekulárnej štruktúre viaže vodu a získava gélovú konzistenciu. Je schopná vodu absorbovať, udržať a uvoľňovať podľa potrieb organizmu. Pri maximálnej hydratácii dokáže zväčšiť svoj objem až tisícnásobne.
Má aj ochrannú funkciu – baktériám, vírusom a cudzorodým látkam dočasne zabraňuje preniknúť dovnútra bunky. Dôležitú úlohu má aj pri transporte výživných látok.
S pribúdajúcim vekom jej však v našom tele ubúda. Pleť vädne, vysychá a, čo je možno ešte horšie, začína bolieť pohyb… „Vekom klesá schopnosť organizmu vyrobiť si akúkoľvek ochrannú látku,“ hovorí odborníčka na pohyb aj pleť. „Životnosť kyseliny hyalurónovej v organizme je veľmi krátka, takmer dve tretiny z množstva, ktoré si telo samo vyprodukuje, sa spotrebuje prakticky počas jedného dňa. Rýchlosť, akou sa kyselina hyalurónová v tele stráca, je veľmi individuálna a závisí od životného štýlu, pohybovej aktivity, metabolizmu a v neposlednom rade aj od genetiky. Podľa niektorých štúdií okolo 40. roku života sa vlastná produkcia kyseliny hyalurónovej znižuje a jej obsah sa v tele redukuje až o polovicu. Po 60. roku života je vlastná produkcia už natoľko nízka, že v tele zostáva iba približne desať percent z pôvodného množstva.“ Kyselinu hyalurónovú ničí aj nikotín a slnečné žiarenie, takže kto si jej chce zachovať viac, ten nech sa vyhýba nadmernému opaľovaniu.
Čo však robiť, keď jej raz tak či onak nebudeme mať dostatok? Podľa lekárky z rehabilitačného centra a kliniky estetickej medicíny treba v prvom rade klásť dôraz na prevenciu, to znamená na správnu životosprávu a pohyb. „Dobrá správa je, že okrem už spomínanej endogénnej, čiže telu vlastnej produkcie v organizme, existujú aj iné zdroje, odkiaľ môžeme kyselinu hyalurónovú dopĺňať. Tými zdrojmi sú potraviny, doplnky výživy a injekcie,“ vymenúva MUDr. Ivana Húšťová.
Prírodné zdroje
Prirodzeným zdrojom kyseliny hyalurónovej je strava. Hoci väčšina potravín neživočíšneho pôvodu túto kyselinu neobsahuje, môžu podporiť jej tvorbu. Dokáže to napríklad sója (zvyšuje hladinu estrogénu v tele, a tým aj množstvo kyseliny hyalurónovej), podľa niektorých má podobný účinok aj červené víno, tu by sme však boli opatrní. Tvorbu kyseliny hyalurónovej významne podporuje koreňová a listová zelenina, mandle a kešu oriešky. Priamo na kyselinu sú bohaté kĺby a šľachy zvierat.
Doplnky výživy
Ďalšou možnosťou sú doplnky stravy – tabletky, nápoje, prášky… „Fungujú ako ochrana pred poškodením a prevencia predčasného opotrebovania pohybového aparátu. Výživové doplnky však telo nedokáže zužitkovať tak dobre ako na minerály a vitamíny bohatú stravu,“ hovorí MUDr. I. Húšťová.
Najnovším trendom vo výživových doplnkoch je stopercentne vstrebateľná, HYALURMED číra kyselina hyalurónová na pitie. Molekuly kyseliny sa okamžite po užití vstrebú do organizmu a vzápätí sú distribuované do kože, kostí, kĺbov a svalového tkaniva, jednoducho presne tam, kde ich treba, pretože majú schopnosť vyhľadať miesta, kde chýbajú.
Injekčné aplikácie
Aplikovanie kyseliny hyalurónovej do tela injekčne patrí výhradne do rúk lekára! „Takto sa často riešia problémy v ortopédii, injekčne sa kyselina hyalurónová aplikuje pri artrózach a spondylózach. A, samozrejme, v estetickej medicíne, kde je výborným prostriedkom na zmiernenie prejavov starnutia a doplnenie chýbajúceho objemu,“ hovorí lekárka.
Keďže injekčne sa aplikujú silnejšie koncentrácie kyseliny, niekedy môžu nastať komplikácie, napríklad silný opuch v mieste pichnutia, vyrážky a škvrny, svrbenie, malátnosť, hnačky či zvýšená teplota. Aj preto ju smie zavádzať výlučne odborník.
Text:PR
