Detstvo vo virtuálnom svete má svoje následky

Evolúcia digitalizácie bola v posledných rokoch taká rapídna, že dnes nie je vôbec výnimočné vidieť malé deti a batoľatá „prilepené“ k obrazovke tabletu, napríklad v aute, reštaurácii alebo na letisku, kde ich rodičia potrebujú nejako zabaviť. Podľa psychológov to však môže mať na vývoj dieťaťa výrazný vplyv.

Detstvo vo virtuálnom svete má svoje následky
Detstvo vo virtuálnom svete má svoje následky (Foto: PR)

Detstvo jednoducho patrí k tým rokom života človeka, kedy sa jeho schopnosti a vedomosti rozvíjajú prostredníctvom rôznych hračiek a s nimi spojených hier. Vďaka tomu sa deti učia nové veci a naberajú informácie potrebné pre ďalšie roky života. V posledných rokoch sa však do popredia dostali najmä počítače, po nich tablety a smatphony, a tak deti namiesto behania vonku a naberania praktických skúseností pri hrách len sledujú obrazovky týchto technologických zariadení a častokrát im chýba dostatok pohybu, či schopnosť nadväzovať nové vzťahy mimo virtuálny svet. Odporúčaním na tieto problémy však nie je úplný zákaz technológií, avšak čas s technológiami treba zodpovedne deťom limitovať.

Čas strávený pri nevhodnom obsahu

Navyše, prostredníctvom mobilných zariadení, či tabletov sa deti často krát môžu dostať aj k obsahu, ktorý pre nich a pre ich správny vývoj nie je vhodný. Rodičom síce dokážu poskytnúť “chvíľu pokoja” od poskakujúcich ratolestí, ktoré im nedajú vydýchnuť a neustále sa niečo vypytujú, chcú niečo robiť, pomáhať a dožadujú sa pozornosti. „Áno, je pravda, že telefón dokáže ich pozornosť na značnú chvíľu upútať, ale nevhodný obsah, ku ktorému aj napriek snahe rodičov dokážu v nestráženej chvíli dostať môže mať na ich psychiku, alebo vývoj vážny dopad“, upozorňuje socioterapeutka Viera Lutherová. „Môžu sa tak dostať k informáciám, ktoré im podvedome podsúvajú nesprávne hodnoty a pohľad na život. Napríklad, že nie je v poriadku mať všetko. Alebo že nie je v poriadku ničiť túto planétu – ani pre zábavu, ani pre peniaze“, dodáva socioterapeutka. Čoraz viac detí sa o fungovaní v živote učí z obrazovky, ale nie v skutočnom živote. Mnoho cenných skúseností môže deťom dať  prežitie a prekonanie neúspechu. Skutočný život im to ponúka, ale obrazovka nie.

Problémy so sústredením či schopnosť učiť sa

Medzi narodením a 2 rokmi sa objem mozgu dieťaťa strojnásobí a pokračuje v rýchlom rozvoji až do veku 21 rokov. Skorý vývoj mozgu je ovplyvňovaný stimulmi z prostredia, respektíve ich nedostatkom. Vedecký výskum ukázal, že mozog vystavený nadmernému používaniu moderných technológií vedie k nedostatku pozornosti, oneskorenému kognitívnemu, poznávaciemu vývoju a poškodeniu schopnosti učiť sa. Navyše počítače, tablety a mobily rozmaznali dnešné deti natoľko, že majú väčší problém pochopenia bežného rozprávania či rozprávky a bez obrazového sprievodu sa nezaobídu,“ zdôrazňuje socioterapeutka.

Vnímavé hračky, ktoré hračky ocenia deti podľa veku

„Hra je pre dieťa to isté, ako pre dospelého práca. Dieťa jednoducho potrebuje hračku. Dobrá hračka je vnímavá, ktorá okrem požiadaviek na kvalitu, zdravotnú neškodnosť a ekológiu spĺňa kritériá podpory rozvoja tých schopností a zručností, ktoré sú v konkrétnom veku dieťaťa práve aktuálne,“ radí psychologička Zuzana Palenčárová. V ranom veku, kedy dieťa spoznáva svet cez svoje zmysly, sú vhodné senzomotorické hračky. Dôležitá je rôznorodosť, farebnosť a, samozrejme, kvalita materiálu, z ktorého sú vyrobené. Do šiestich mesiacov rozvíjajú potenciál dieťaťa hračky, ktoré sa dajú stláčať a cmúľať, ľahké hrkálky, loptičky či zrkadielka.

Tak ako dieťa rastie, rastie aj jeho chuť objavovať a spoznávať svet. To sa prejavuje už od polroka, kedy chce drobec všetko chytiť, ochutnať, vyskúšať. Baví ho vkladať veci do nádoby a potom ich vysýpať. Napodobňuje zvuky a učí sa chodiť. V období okolo jedného roka sú vhodné hračky, ktoré sa dajú stláčať, a také, ktoré rozvíjajú hrubú aj jemnú motoriku. „Veľmi vhodné sú hračky podnecujúce symbolickú hru na ,akožeʽ. Sú to detské napodobeniny bežných predmetov, s ktorými si dieťa pri hre precvičuje to, čo zažíva a vníma vo svojom okolí. Ide o predmety ako fúrik, kosačka, metla, kuchynské náčinie, náradie, figúrky a podobne. Vďaka nim sa vo vývoji posunie zase ďalej,“ hovorí detská psychologička. Zabúdať by sme nemali ani na vkladačkové puzzle či čítanie jednoduchých rozprávok. Také hračky ponúka napríklad hračkárstvo Toyeto, kde sa nájdu hračky pre celú rodinu. Fantázia nekladie žiadne obmedzenia. Avšak platí, že deti nemusia mať hračiek plnú izbu. Naopak. „Súčasné deti sú vystavené mnohým podnetom. Keď však chceme niečo urobiť pre rozvoj ich koncentrácie, je dobré nezavaľovať ich podnetmi, ale nechať ich v izbe iba s pár hračkami. To je najlepší tréning pozornosti,“ nabáda Viera Lutherová. Navyše už nemusí nevyhnutne platiť, že auto alebo traktor je vhodný len pre chlapcov a bábika pre dievčatá. Zároveň by mali mať za sebou príbeh, ktorý pomáha deťom tvoriť si správne hodnoty. Kedysi sa dedili z generácie na generáciu a deti k nim mali bližší a vrúcnejší vzťah vďaka tomu, že predtým ich vlastnili ich rodičia, či prarodičia.

Text:PR